29.4. Gera
Behom tohto výletu ma Herr Fokulár stále hecoval, nech spíšem report. A keďže som už poriadne dlho nič nenaškriabal, povedal som si, že by to nebol úplne márny nápad. Tak teda pekne poporiadku. Na festival s absolútne krkolomným názvom Dräschfeschd nás pozval drsňák Ralf, ktorého staršie ročníky môžu poznať vďaka labelu Flowerviolence a mladšie kvôli jeho účinkovaniu za bicími v psycho fastcore bande the GENTLE ART OF CHOKIN´. Plán bol taký, že nám okrem sobotného festivalu vybaví ešte koncert v Gere spolu s českou kapelou SICK GORE SUFFER a domácimi HENRY FONDA. Náš kámko Enrico z TRIGGER chcel ešte skúsiť zohnať jeden koncert na nedeľu, ale to sa mu kvôli prvému máju nedarí. Takže štatisticky vyjadrené: 2 koncerty, 2200 km prejazdy, menej ako 30 minút muziky. D.I.Y. je drina. Na piatok si vybavujeme v robote voľno a stretávame sa na skúšobni okolo pol desiatej ráno. Čaká nás 700 km prejazd do Gery, takže sa neoplatí nič podceniť. Našťastie sa vyhýbame brutálnym piatkovým kolónam (tie sú na druhej strane cesty) a do Gery dorážame okolo ôsmej večer. Koncert je v miestnej antifa krčme, kde majú v červeno-čiernej kombinácií namaľované aj radiátory (zdravím ŽELEZNÚ KOLÓNU). Na jedenie dostávame burgre v podobe: placka neurčitého zloženia, suchá žemľa a horčica s kečupom. Nie som najvášnivejší milovník zeleniny, ale toto bolo aj na mňa kúsok minimalistické. Fokulár celú cestu básnil o hlivovom perkelte a podobných kokotinách. Skoro sa trafil, hehe. Treba poznamenať, že Dano fotograficky zaznamenával celý vejlet na obstarožný digitálny foťák, ktorý niekto našiel v smetiaku a podaroval mu ho. Tieto staré digitály sú sto krát viac vintage a retro ako akýkoľvek foťák na film. Back to 1998. Polhoďku po nás dorážajú SICK GORE SUFFER z Liberce a je to veľmi sympatická parta milovníkov power violence. Kecáme o tom, ako ich po ceste stopla nemecká policajná hliadka a prekontrolovali ich kvôli drogám skrz naskrz. To musel byť naozaj príjemný zážitok. Odredovaná a opiercovaná parta z Čiech na otrieskanej Felícií sú pre Deutsche Polizei jasná voľba. Večer odpaľujú práve SGS. Bohužiaľ bicie sú dosť shit a navyše je nazvučený iba kopák, takže z toho veľmi priaznivý dojem nemám kvôli pokurvenému soundu. Slušne zatlieskam a čakám čo predvedú zajtra. Druhí na to ideme my a tiež som si to veľmi neužil. Zvuk je možno kúsok lepší, ale Nemci stoja v bezpečnej vzdialenosti od nás a občas nesmelo zatlieskajú. Ukončujeme čerstvo nacvičeným coverom LACK OF INTEREST a ideme si sadnúť k distru. Na počudovanie sa to hýbe dosť dobre a predávame zopár tričiek a kaziet. Na HENRY FONDA sa všetci tlačia dopredu a dokonca sa aj hýbu. Túto kapelu som videl na PF a tam ma svojim divným mixom power violence a moderného hardcore veľmi nezaujali. Tu sa mi to zdá podstatne lepšie. Po HF chceme ísť čím skôr spať, pretože sme unavení z celodenného cestovania a navyše nás čaká ďalší dlhý prejazd do Hamburgu. Spíme niekde úplne v piči na dedine, kde nás po kľukatej ceste vedie miestny týpek v tričku straight edge. Pár krát cestou zablúdi (vraj tam bol len raz), ale za nejakú pol hodinu sme tam. Pred nami je obrovský domec so sliepkami, mačkami, záhradou a obrovskou lebkou na drevených dverách a stará pani (mama organizátorky!) nám ukazuje, kde máme ísť spať. Spíme na parádnych matracoch, čo je super. S nami sú aj SGS, ktorý hrajú zajtra na fesťáku tiež.
30.4. Hamburg
Ráno si dávame s Fokulárom prechádzku po okolí a vraciame sa akurát včas na bohaté raňajky (rôzne nátierky, vege salámy atď.) a kafe. V rámci možností (slabšia angličtina) kecáme s organizátorkou a hladkáme jej ozrutnú mačku. Kasírujeme slušný cesťák a vyrážame do Hamburgu. Z cesty si toho moc nepamätám. V Hamburgu sme zase až na večer a pár kapiel už má svoje sety odohraté. Festival sa odohráva na základnej škole, čo je celkom psina. Predstavte si grindcorový festival na základke u nás, hehe. Zvítavame sa s TRIGGER crew a Ralfom a kukáme prvú bandu. Tuším to boli SARKAST. Na sále je mega dobrý hutný sound a veľkostne je to tak akurát na podobný bordel. Vnútri je cca. 200 ľudí a prekvapením je svetelná tabuľa za kapelou, ktorá neúprosne odpočítava 15 minút. Ako sa ukáže neskôr, tento časový rozsah nám bude bohato stačiť. Kapiel sa vystriedalo neúrekom, v pamäti mi utkveli CANCER CLAN, kde bubnuje spevák zo známejších CYNESS. So svojim obstojným deathmetalovým grindom ma príjemne prekvapili. Ďalej si pamätám ešte MY MINDS MINE z Holandska. Ultra násypový surový grind. Týpci vyzerajú ako muži vo svojich rokoch ale prasia to o 106 a ľudia si to poriadne užívajú. Po nich ideme na rad konečne my. Sound je absolútne hutný. Dano zapája svoje aparáty a zem sa otriasa. Zahráme náš štandardný set plus covery HATRED SURGE a LACK OF INTEREST. Keď končíme, stopky ukazujú 1:30, hehe. Po koncerte nás každý chváli a z distra sa vypredali komplet všetky tričká a nejaké kazety. Nastupuje pokoncertná eufória a človek aj zabudne na tie celé dni zabité v aute. Po nás ešte registrujem ILL NEGLECT. Naozaj super power violence. Po SICKMARK môj nový objav v dojčvajlens scéne. LOVEMACHINE (ďalšia kapela Enrica z TRIGGER) sa mi páčili viac minule. Poslednou bandou večera je vydarený sludge/stoner MASTERS OF CONFUSION. V zostave tuším ľudia z WOJCZECH a stojí to za to. Fastcoroví fandovia sa kývu v hutných riffovačkách. Po koncerte ideme spať do miestnosti, kde spia aj všetky ostatné kapely. Je tam celkom zima, navyše každé dve minúty niekto otvára a zatvára dvere, takže spánok dosť na kokot. Ráno sa budíme do poriadne hnusnej kosy, pakujeme aparáty a valíme na trošku sightseeingu do mesta. Dano a Fokulár sa už v Hamburgu stavili pred nahrávaním More Booze LP, tak mi všetko komentujú a robia mi turistických sprievodcov. Je to tam naozaj pekné, mám na tieto prístavné mestá slabosť. Najviac ma zaujal miestny skatepark v brutálnom americkom štýle, kde by som síce nezajazdil ani hovno, ale na kochanie sa dobré. Motáme sa aj po St. Pauli fanshope a nekupujem si nič, všetko je poriadne drahé. Nakonec vegánske žrádlo u miestneho Inda a pre zmenu do auta na nekonečnú cestu do Prahy. V Prahe sme okolo desiatej a spíme u Fokulárovej priateľky Wandy. Wanda bola taká zlatá a navarila nám žrádlo. Keď dojeme ide sa ešte na nejaké pitie do Tesca a potom zaslúžený spánok. Ráno berieme ešte Danovu priateľku Martu a jebeme si to smer Žilina. Počas celého minitour bol najpopulárnejší soundtrack nový album PREZIDENT LOURAJDER – “Úrad”, určite si to vypočujte. Deutschland uber alles!
by Masskillah